Zabudnutý úsmev

Ľudia sú schopní urobiť úplne všetko pre dve veci: peniaze a lásku. Sú to dva diametrálne odlišné pojmy. Každý znamená niečo iné a predsa pre rôznych ľudí znamenajú to isté - "šťastie". Nie sú však navzájom kompatibilné, nemôžete ich chemicky zlúčiť, ich vzájomná reakcia by bola katastrofálna. Jedno je hmotné druhé abstraktné s hmotnými následkami.
Ako chlapec som podstatne viac času venoval (na rozdiel od dnešnej "plejstejšnovej" generácie) pobytu v mestskej knižnici a knihám samotným. Jedna poviedka mi obzvlášť utkvela v pamäti.
Mladý človek, túžiaci po bohatstve, moci a sláve, vymenil svoju schopnosť smiať sa za niečo neobvyklé. Schopnosť vyhrať každú stávku. Získal svoj "sen". Vyhrával všade kde sa len dalo. Vždy mal pravdu. Bol neomylný. Stačilo len uzavrieť stávku a o výsledok sa nemusel starať. Získal peniaze, moc a slávu. No úsmev na jeho tvári už nik nevidel. Postupne zistil, že niečo nie je v poriadku. Nech vykrúcal kútiky úst ako chcel, úsmev zmizol, zostala len smutná tvár. Navyše, už nikdy nestretol človeka, ktorému "predal" úsmev. Jeho úsmev sa stratil.

Komické je, že ľudia, ktorí majú dostatok "finančného šťastia" vidia okolo seba len usmievavé tváre... Ale ktorý z tých úsmevov je skutočný?

Nechajme peniaze peniazmi. Pozrime sa na druhý, "abstraktný" pojem. Láska. Jedna z najvyšších emócií. Koľko básní sa o nej napísalo? Koľko piesní zložilo? Koľko vojen sa kvôli nej viedlo? To nik nespočítal a ani počítať nebude. Večná téma. Zaujímavé je, že v biblii o láske Adama k Eve, nie je ani písmenko... Prečo? Možno, že jednoducho nemal na výber. Alebo láska ešte nebola patentovaná a neboli prideľované licencie. Takže neexistovala ani žiarlivosť. Láska prešla svojim „vývojom“. V rozprávkach je to jednoduché, tam to vždy (okrem troch kozliatok a červenej čiapočky) končí: ... mali spolu veľa detí a žili šťastne až kým nezomreli. Z histórie si však pamätáme len nešťastné lásky. Helena a Paris (nie Hiltonová), Kleopatra a Cézar, Tristan a Izolda, Rómeo a Júlia, Ali Baba a 40 zbojníkov (alebo to nebola baba?!...), Peter a Lucia... zoznam je dlhý. Čo všetko je človek schopný urobiť kvôli láske? Opustiť vlasť, rodinu, seba. Prísť o rozum. Klamať, nenávidieť, intrigovať. Vraždiť, zabíjať iných či seba. Ba aj milovanú osobu (odpočívaj v pokoji Desdemona...). Čo je potom láska? Šťastie, či nešťastie? Úprimnosť, či lož? Rozum, či cit?

Je to jednoduché. Pre každého niečo iné. Má to však len jeden háčik. Následky. Najhoršia z nich je nenávisť! Urazená samoľúbosť prameniaca z vlastníckych pudov. Skutočnú lásku spoznáte vtedy, keď po jej „odchode“ vám bude nenávisť cudzia. Žiaľ, vtedy je už neskoro.

Láska je preč... dážď... na dlho zabudnutý úsmev.