Z tvojej ruky
štartuje malý vrtuľník
bez pilota
bez zbraní
len tak
v zapadajúcich lúčoch
indianskeho leta
Javorový vrtuľník
Bájka...
Jedného skoroletného dňa sa po brehu potoka prechádzala žaba. V skutočnosti skackala z miesta na miesto, lebo ako všetci vedia, žaba sa nevie prechádzať. Bavila sa sledovaním rýb v potoku a na leteckej činnosti vážok nad jeho hladinou. Ani si poriadne nevšimla, že nie je na brehu sama. Len pohyb tieňa a šuchotanie nôh prezradili, že sa k nej priblížil štíhly červený škorpión. Zdvihla obočie a hneď si všimla, že s ním nie je niečo v poriadku. Ono to je tak, škorpióny stále nosia svoj "nepokoj" so sebou. Žaba mala už veľa skúseností so škorpiónmi, takže ju takéto správanie ani neprekvapovalo. Keďže jej bol tento článkonožec celkom sympatický, rovno sa ho spýtala:
- Už sa, prosím ťa, zastav a nevrť! Vidím, že ťa niečo trápi. Čo si taký neposedný?
Škorpión ešte chvíľu nevedel, čo s klepietkami no ukľudnil sa a smutným hlasom povedal:
-Ja toho tu mám plné klepetá! Tento breh mi už nevyhovuje. Predstavoval som si tu život úplne inak. Prosím Ťa, žabka, prevez ma na druhý breh. Ty si tá moja pravá záchrana.
Keď to žaba počula, zdvihla obočie (majú vôbec žaby obočie?), nervózne napravila okuliare na nose a odvetila:
- Tak to by mohol povedať každý! A ja tu nie som za účelom verejnej prepravy cez vodné toky.
Vedela, že preprava škorpiónov nie je až taká jednoduchá vec. Vždy je to risk v prípadoch, keď prepravovaný objekt má nebezpečne jedovatý "záväzok". Je to ako žonglovanie s odisteným granátom.
"Lenže ten škorpión je taký milý a sympatický.." - Behalo stále žabe po rozume.
- Nie! Je to nebezpečné! Čo keď ma zraníš? Ten tvoj "prívesok" mi naháňa strach!
Škorpióna to neodradilo, prosíkal, vyhrážal, sľuboval... až mu žaba, veriac v dobrú vec a pomoc priateľovi, podľahla.
Tak sa pobrali. Žaba a škorpión. Trajekt a cestujúci. Škorpión sa pohodlne usadil na chrbte plávajúcej žaby a vychutnával si cestu. Vietor priaznivý, vlnobitie prijateľné. Prúd potoka im pomáhal dostávať sa ďalej a ďalej. Potok nepatril medzi malé prekážky. Pre nich to bol veľtok ako Dunaj. Žaba ale nebola stále úplne vo svojej koži. Vedela, že táto preprava nie je celkom "kóšer". Nedarilo sa jej plávať naplno ako bola obyčajne zvyknutá. Preto aj plavba bola trochu neistá. Ešte neplávali dlho, keď sa zrazu dostali do silnejšieho prúdu a škorpiónom začalo nepríjemne natriasať. Dostal morskú nemoc a stratil istotu v nohách a... vtedy to prišlo! Do osudovej hry vstúpil jeho nebezpečný "prívesok". Zrazu sa dostal medzi "trajekt" a "cestujúceho". Predtucha sa naplnila. Poranená a paralyzovaná žaba sa len priškrteným hlasom spýtala:
- Prečoooo?
- Ja s tým neviem nič robiť. Keď ja mám takú "sprostú" povahu!- rezignovane zdôvodňoval škorpión. Na druhú stranu sa už ani jeden nedostal.
A ako to nakoniec dopadlo? Žaba sa ešte 7 mesiacov dostávala z paralýzy prísahajúc, že už nikoho nemieni nasledujúcich 7 rokov prevážať na "druhú stranu". A o škorpiónovi nikto už nepočul. Údajne zostal naďalej "uväznený" na svojom brehu.
Poučenie (každá bájka ho má priniesť):
"Nie vždy sa dozviete skutočný dôvod konania iných. Niekto vždy zostane nepoučiteľný."
Leto
Leto zložilo klobúk z hlavy
utrelo spotené čelo.
Zavrelo oči od únavy
nič iné už nevedelo.
Už ani malý krok.
Zbohom.
Tak, o rok...
Kvapky
jeseň plače na farebné listy
ako ty na moje ústa
boli sme si priveľmi istí
predsieň srdca pustá.
cítime to v objatí.
zamrznú slová
čo ak sa nevráti...?
začneme znova?
Zastavil sa čas
Na vine sú vločky
malé chladné a je ich veľa
napadali na končiacu sa jeseň
na nás, na naše srdcia
kryogénna hibernácia
zastavil sa čas
zostalo ticho
žiaden tlkot
žiadna správa
žiaden hlas
nič nie je počuť
ani hlas svojho srdca
teraz už nie
možno raz
možno
zastavil sa čas...
Písmená
... niekedy sú zakázané.
ako keby za to mohli.
P, R, E, P, Á, ..... aj Č
zrazu sú neželané
teraz už len pred samoškou
predavaju Nota Bene....
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)