Dilema

si môj človek, alebo ja tvoj!?...
neviem sa v tom vysomáriť...
znie to však vlastnícky.
nie, tak nie! sme svoji...
alebo svojskí?!...
zasa som z toho jeleň (nie však paroháč) ...
ale určite sme "dualisti".
budeme vládnuť spolu!

napíš mi list...

Ono to nie je až také jednoduché, sadnúť a začať písať. Spomenul som si na školu, na hodinu slovenčiny, keď sme sa učili "písať listy". Veľmi jednoduché. Téma, úvod, jadro a záver. Plus všetky oslovenia a ukončenia. Takže je to "brnkačka". Samozrejme je potrebné ujasniť si, o aký "typ" listu má adresát záujem. A to môže byť rôzne. Ide o list úradný (byrokratický)? List matke? List "družobný", priateľovi z krajín socialistického bloku? Milostný list? Alebo list vlastníctva?...
A mám hneď dilemu. Budem musieť vyhovieť. Veď som sľúbil. No dobre. Ešte téma. hmmm... Správy z domova, zahraničné správy, ekonomika, šport či kultúra? Alebo veda a technika? A zase som na začiatku!...
Keďže som váha, nemám rozhodovanie jednoduché. Radšej by som mal byť strelec, vystrelím a niečo trafím. Lenže ja som váha! Takže idem na to oslovenie.

Vaša jasnosť ...

asi nie... trocha archaické, možno takto,

P.T. Súdružka bloggerka...

to je absurdita, vtedy blogy neboli, s "g" len gulagy... a to je asi niečo iné (alebo možno aj podobné, z blogov sa môže stať gulag, ak sa sami vyženiete do pustých končín netu, návratu často niet.)

Dear Mom...

radšej nebudem písať v inom jazyku, naposledy sa strápnili programátori Microsoftu, keď prezentovali novú súčasť operačného systému Windows Vista - rozpoznávanie hlasu a jeho prevod do textu. Počítač si robil čo chcel a z drahej mamky sa stala drahá teta. Nič nového pod slnkom - Viva Las Microsoft.
Ešte jedno oslovenie by som nepoužil...

Vážená zákazníčka....

to by som musel napísať, že adresát niečo vyhral, aspoň milión a poslať mu atrapu kľúča od auta. Nie! To nemá štýl.

Veľavážená...

trochu "sterilné", ak by som bol Oldřichom Novým alebo Františkom Krištofom Veselým tak to tam už je. ... moje dievčatko zaľúbené.

Skúsim teda aspoň tak:

Anjelik, chýbaš mi!

Záverečná

Schúlený pri bare
v dymovom opare
vidím sa na dne
svojho pohára.

Výpadok prúdu
rozohnal nudu
hlava mi spadne
havana dohára.

Dospieva PEHA
lúči sa neha
má dvierka zadné
ticho ich zatvára.

Infantilná detinskosť

Pred pár týždňami som bol nakupovať na víkend s priateľkou. Náhodou sme v hypermarkete stretli moju "starú" známu. Veľmi kráte stretnutie. Formálne ahoj a ako sa máš, ozvi sa niekedy.
Po čase som mal príležitosť prehodiť s ňou pár slov.
- Prieteľka? Sympatické dievča. Len ten pohľad... -
"Ten pohľad" som si vtedy nevšimol.
Samozrejme, ženy sú vnímavejšie a dokážu lepšie používať svoje receptory, senzory či snímače.
- Čo je s ním? Bol žiarlivý? - Napadol ma v prvom momente pud sebazáchovy.
- Nie. To nebol pohľad priateľky. Tak sa pozerajú manželky. Ale aj tak milujem tú infantilnú šalku od teba... -
Upsss. Pochopil som, že šiesty zmysel je daný do vienka naozaj len "slabšiemu pohlaviu" a zároveň som bol vďačný za taktné zmenenie témy.
- Ďakujem, teší ma to. A čo máš nové? - Zdvorilo som zakoktal.
- Dve podprsenky a nový vzťah s Programátorom (exmilenec). Zastav sa niekedy na kávu. - Usmiala sa. Popriali sme si pekný deň a šli každý po svojom.
Nemôžem si spomenúť ako vyzerala tá infantilná šálka...